Widmarkov vzorec
- Aug 30, 2024
WHO považuje za mechanizmy účinku alkoholu na mozgovú činnosť zvyšovanie inhibičných účinkov GABA a znižovanie excitačných účinkov glutamátu. Rolu zohrávajú aj účinky posilňovania pravdepodobne vo vzťahu k zvýšenej aktivite v mezolimbickej dopamínovej dráhe. Tolerancia sa vyvíja prostredníctvom zvýšeného metabolizmu v pečeni a zmenou receptorov v mozgu. Abstinenčný stav zahŕňa pri chronickom užívaní tras, potenie, agitáciu, slabosť, zvracanie, nauzeu, bolesť hlavy, záchvatové stavy, či delírium tremens. Pri prolongovanom užívaní dochádza k zmenenej funkcii a štruktúre mozgu, zvlášť prefrontálneho kortexu. Dochádza ku kognitívnym poškodeniam a znižuje sa aj objem mozgu (Svetová zdravotnícka organizácia, 2004). Etanol je pravdepodobne dôvodom, prečo ľudia radi pijú, zatiaľ čo acetaldehyd je príčinou, prečo sa piť prestáva. Toxické účinky acetaldehydu sa prejavujú predovšetkým v hypotalame: spôsobujú žalúdočnú nevoľnosť a zvracanie, potenie, zrýchlenie tepu a pokles krvného tlaku (Kvapilík, 1985)
Alkoholom sú ovplyvnené kognitívne funkcie a osobnostné vlastnosti (Straka et al., 2011):
1. pociťovanie a vnímanie – Zníženie senzorických schopností sa premieta hlavne do porúch zraku a sluchu a to hlavne predĺžením času, ktorý je potrebný na príjem vnemov (hlasitá reč).
2. zhoršenie psychomotoriky – Na začiatku je negatívne ovplyvnená jemná motorika, až po nejakom čase sa zhoršuje aj motorika hrubá v súvislosti s koordináciou pohybov. Predlžuje sa tiež reakčný čas, ktorý úzko súvisí s prenosom stimulov do motorického kortexu. Výskumy vykonané Kempom (1973) naznačujú, že zvukový podnet potrebuje k príchodu do mozgu 8 – 10 milisekúnd, zatiaľ čo vizuálny podnet na to potrebuje 20 – 40 milisekúnd. Znamená to, že čím rýchlejšie dosiahne stimul motorický kortex, tým rýchlejšia bude reakcia na podnet. Pri intoxikácii alkoholu v objeme 0,5 g/kg je reakčný čas dvojnásobný a pri 1g/kg dokonca štvornásobný.
3. myslenie – alkohol má paralytický účinok na rozumovú a kontrolnú funkciu mozgovej kôry
4. pamäť a pozornosť – výpadky pamäti sú známe pod pojmom alkoholové okienko, pozornosť, hlavne koncentračná schopnosť sa dá síce krátkodobo ovplyvniť vôľou, avšak iba za cenu väčšieho vyčerpania
5. osobnostné vlastnosti - na povrch vystupuje podvedomie, inštinkty a pudy, zvyšuje sa družnosť, neviazanosť, mnohovravnosť, ale aj nekritickosť a agresivita, človek často preceňuje vlastné schopnosti, stráca sebakontrolu, oslabenie etických noriem a morálnych zábran
Rozlišujeme podľa hladiny alkoholu v krvi následné stupne opojenosti (Kolibáš, Novotný, 1996):
a) ľahká opojenosť (hladina alkoholu 0,5 - 1,5 promile) - už pri 0,4 promile alkoholu v krvi sa zhoršuje pozornosť, reakčný čas, vizuálno-motorické schopnosti a teda aj schopnosť riadiť motorové vozidlo; pri 1 promile je prítomná výrazná disinhibícia s precenením vlastných schopností a euforickým ladením; pri 1,5 promile sa znižuje kritickosť, narastá disinhibícia emotivity
b) stredná opojenosť (hladina alkoholu 1,5 - 2,5 promile) - objavujú sa neurologické príznaky s poruchou koordinácie, dochádza k poruchám pamäti, organizmus sa dostáva do stavu útlmu
c) ťažká opojenosť (hladina alkoholu 2,5 - 3 promile) - tlmivé účinky alkoholu ovplyvňujú centrá v mozgu, utlmené sú aj vitálne funkcie
V dôsledku zvýšenej tolerancie na alkohol sa hranica medzi jednotlivými stupňami opojenosti posúva, pričom už boli registrované prípady intoxikácie alkoholom s viac ako 7 promile alkoholu v krvi
Aj mierna podnapitosť ovplyvňuje afektivitu človeka a teda spôsobuje prevahu emocionálnej zložky nad racionálnou. Človek pod vplyvom alkoholu sa preto častejšie dostáva do konfliktných situácii, pácha priestupky a trestné činy proti občianskemu spolunažívaniu, či dopravné priestupky. Niektoré brutálne vraždy sa stali tiež v dôsledku požitia alkoholu. Svoju skúsenosť s alkoholom pri vedení motorového vozidla opísal aj Allen Carr (2015), ktorý založil sieť kliník pracujúcich s osobami závislých na alkohole: „Na základe skúseností zo svojej mladosti som vedel, že keď vypijem veľké množstvo alkoholu, môžem skončiť v stave, keď o sebe vôbec neviem. Je logické teda predpokladať, že menšie množstvo alkoholu potom zhorší fungovanie mojich zmyslov len o trochu menej. Tak ako som mohol veriť, že alkohol zo mňa urobí lepšieho vodiča? Bolo to tým, že ma alkohol zbavoval strachu zo zranenia, vďaka čomu som následne mohol šoférovať rýchlejšie než obvykle bez akýchkoľvek obáv. Inými slovami ma alkohol upokojil do falošného pocitu istoty pri riadení. Bol som ale preto lepším vodičom? Práve naopak.“