Definícia a príčiny vzniku mikrospánku

Nástup a definícia mikrospánku

V stave pozornosti väčšinou prijímame a správne vyhodnocujeme všetky signály dôležité pre činnosť, ktorú práve vykonávame. Pokiaľ však táto činnosť trvá dlhšie, začne sa prejavovať únava. Naša pozornosť klesá a s ňou sa tiež zmenšuje naša schopnosť správne, spoľahlivo a bezpečne vykonávať danú činnosť. Tento pokles pozornosti môže prejsť až do stavu tzv. mikrospánku s otvorenými očami, kedy je úroveň pozornosti už veľmi nízka. Významne sa predlžuje doba reakcií a pravdepodobnosť správneho a včasného rozhodnutia je výrazne znížená. Ľudský operátor je za tohto stavu schopný ovládať daný systém iba čiastočne a nespoľahlivo. Pokiaľ operátor pokračuje v tejto činnosti aj naďalej, môže nasledovať skutočný mikrospánok so zatvorenými očami, ktorý sa veľmi podobá pravidelnej REM fáze skutočného spánku, pričom trvá oveľa kratšiu dobu. REM fáza je zreteľne sa odlišujúca fáza spánku, ktorá sa dá najlepšie demonštrovať polygrafickými záznamami tak EEG, ako aj inými premennými – registrácia pohybov očí, registrácie aktivity niektorých priečne pruhovaných svalov atď.

Mikrospánok je charakterizovaný ako krátkodobý a veľmi intenzívny útlm vysoko zaťažených centier nervovej sústavy sprevádzaný poklesom pozornosti.

Spánok ako príčina nástupu mikrospánku

Veľmi často naša pozornosť klesá hlavne kvôli tomu, že nášmu telu nedoprajeme dostatočnú regeneráciu pri spánku. Spánok je nevyhnutný pre život. Po prebdení jednej noci objektívne neklesá výkonnosť, i keď subjektívne sa takýto pocit môže dostaviť. Po dvoch až troch prebdených nociach už vznikajú častejšie epizódy mikrospánku. Štúdia publikovaná Nemeckou diaľničnou spoločnosťou ukázala, že unavení vodiči reagovali na náhle vzniknuté rizikové situácie až o 74 percent pomalšie než oddýchnutí.

Pre kvalitnejší spánok by sme mali dodržiavať spánkovú hygienu:
- dodržiavať pravidelný čas zaspávania i prebúdzania (s odchýlkou 30 minút)
- posteľ využívať výlučne len pre spánok, neodporúča sa v posteli čítať, jesť alebo pozerať televízor
- obmedziť vplyv tzv. modrého svetla z obrazoviek
- pred spánkom sa vyhnúť mentálne namáhavej činnosti
- dobre vyvetrať miestnosť kde spíme a ak sa dá tak aj znížiť teplotu v miestnosti
- kvalitnejší spánok je v zatemnenej miestnosti
- alkohol a kofeín narušujú fyziologické striedanie fáz spánku, pričom takýto spánok neregeneruje organizmus; neodporúča sa požívanie kávy alebo alkoholu 4-6 hodín pred spánkom
- ak spánok neprichádza do 30 minút, je vhodné posteľ opustiť a venovať sa iným aktivitám
- kvalitu a hĺbku spánku zlepšuje telesná námaha alebo sexuálna aktivita, nie však bezprostredne pred spánkom

Mikrospánok a strata pozornosti na cestách

Na prirodzený pokles pozornosti vodičov za volantom pripadá asi 50 % všetkých dopravných nehôd na cestách. Z praxe vieme, že pri prvom mikrospánku ide vari o stotiny sekundy, vodič sa následne strhne a potom sa snaží za každú cenu nezaspať. Lenže príde ďalší mikrospánok, ktorý už trvá o niekoľko stotín sekundy dlhšie a pri treťom zvyčajne vodič zaspí a prebudí sa, až keď vozidlo opúšťa cestu a rúti sa do priekopy. Nastane panické brzdenie a zvyčajne sa už nevyhne havárii. To sú chvíle, ktorým sa každý šofér chce vyhnúť, najmä ak mu do cieľa cesty chýba iba niekoľko desiatok kilometrov.

Mikrospánok je príčinou mnohých dopravných nehôd a podieľa sa približne na troch percentách smrteľných dopravných nehôd. Najčastejšie postihuje vodičov na diaľniciach hlavne kvôli monotónnej jazde, pri ktorej mozog dostáva stále rovnaké vzruchy, je otupený a znižuje svoju aktivitu. Hoci najrizikovejší čas je medzi druhou a piatou hodinou ráno, často sa dostavuje aj dopoludnia a tesne poobede.

Podľa MUDr. Martina Pretla, lekára neurologickej kliniky je mikrospánok najľahšou formou spánku. Ide o prvú fázu NREM spánku a podľa definície trvá 3 až 15 sekúnd. K mikrospánku sú náchylnejší ľudia, ktorých spánok je z rôznych príčin nekvalitný a neprináša dostatočný odpočinok.

Prejavy poklesu pozornosti a mikrospánku sú veľmi individuálne. Vodiči môžu mať oneskorené reakcie, vidieť ľahko rozmazane, pociťovať zníženú orientáciu na vozovke alebo úzkosť pri jazde v zúženom jazdnom pruhu. Ďalším signálom môže byť zľaknutie pri vjazde do osvieteného tunela, obzvlášť v noci – poukazuje to na nedostatočné sústredenie a prípravu na zmenu situácie na vozovke. Okrem samotného mikrospánku predstavujú značné riziko tiež zmätené reakcie po prebudení, náhle zabrzdenie alebo prudká zmena smeru jazdy.

Podľa dopravných psychológov je každý vodič povinný počas jazdy sledovať príznaky spojené so znížením pozornosti a musí učiniť potrebné opatrenia k zabráneniu nebezpečia mikrospánku. Lekári neodporúčajú snažiť sa bojovať proti únave pitím kávy alebo energetických nápojov. Prinášajú iba krátkodobé povzbudenie, no potom spôsobujú útlm. Fajčenie v aute tiež nie je vhodné a predstavuje celý rad rizík. Odporúča sa prerušovať jazdu a to častejšie než to vyplýva z povinností uvedených v zákone. Vhodným riešením sú tiež mentolové žuvačky. Proti mikrospánku pomáha úprava povrchu vozovky, ktorá vydáva iný zvuk a vodičovi poskytuje nové vzruchy. Dnes už môžu mikrospánku predchádzať aj bezpečnostné systémy vo vozidle, ktoré vedia včas rozpoznať únavu vodiča a vyslať varovný signál.