Mikrospánok - tichý zabiják

Definícia mikrospánku

V stave pozornosti väčšinou prijímame a správne vyhodnocujeme všetky signály dôležité pre činnosť, ktorú práve vykonávame. Pokiaľ však táto činnosť trvá dlhšie, začne sa prejavovať únava. Naša pozornosť klesá a s ňou sa tiež zmenšuje naša schopnosť správne, spoľahlivo a bezpečne vykonávať danú činnosť. Tento pokles pozornosti môže prejsť až do stavu tzv. mikrospánku s otvorenými očami, kedy je úroveň pozornosti už veľmi nízka. Významne sa predlžuje doba reakcií a zároveň je výrazne znížená schopnosť správneho a včasného rozhodovania. Nasleduje skutočný mikrospánok so zatvorenými očami, ktorý sa veľmi podobá pravidelnej REM fáze skutočného spánku, pričom trvá oveľa kratšiu dobu. REM je fáza spánku, ktorá je charakterizovaná špecifickými polygrafickými záznamami EEG a prejavuje sa rýchlym pohybom očí (odtiaľ skratka REM - rapid eye movement), registráciou aktivity niektorých priečne pruhovaných svalov atď.

Mikrospánok je charakterizovaný ako krátkodobý a veľmi intenzívny útlm vysoko zaťažených centier nervovej sústavy sprevádzaný poklesom pozornosti.

Mikrospánok na cestách

Na prirodzený pokles pozornosti vodičov za volantom pripadá asi 50 % všetkých dopravných nehôd na cestách. Štúdia publikovaná Nemeckou diaľničnou spoločnosťou uvádza, že unavení vodiči reagujú na náhle vzniknuté rizikové situácie až o 74 percent pomalšie než oddýchnutí. Pri rýchlosti 100 km/h prejdeme počas 1 sekundového mikrospánku až 30 metrov bez riadenia motorového vozidla! Z praxe vieme, že prvý mikrospánok môže trvať len niekoľko stotín sekundy, vodič sa následne strhne, avšak naďalej pokračuje v jazde a snaží sa za každú cenu nezaspať. Lenže príde ďalší mikrospánok, ktorý už trvá o niečo dlhšie a pri treťom zvyčajne vodič zaspí a prebudí sa, až keď vozidlo opúšťa cestu a rúti sa do priekopy. Nastane panické brzdenie a zvyčajne sa už havárii nedá zabrániť. To sú chvíle, ktorým sa každý šofér chce vyhnúť, najmä ak mu do cieľa cesty chýba iba niekoľko desiatok kilometrov.

Mikrospánok je príčinou mnohých dopravných nehôd a podieľa sa približne na troch percentách smrteľných dopravných nehôd. Najčastejšie postihuje vodičov na diaľniciach hlavne kvôli monotónnej jazde, pri ktorej mozog dostáva stále rovnaké vzruchy, je otupený a znižuje svoju aktivitu. Hoci najrizikovejší čas je medzi druhou a piatou hodinou ráno, často sa dostavuje aj dopoludnia a tesne poobede, kedy je ľudský organizmus zvyčajne vo väčšom útlme. K mikrospánku sú náchylnejší ľudia, ktorých spánok je z rôznych príčin nekvalitný a neprináša dostatočný odpočinok.

Prejavy poklesu pozornosti a mikrospánku sú veľmi individuálne. Vodiči môžu mať oneskorené reakcie, vidieť ľahko rozmazane, pociťovať zníženú orientáciu na vozovke alebo úzkosť pri jazde v zúženom jazdnom pruhu. Ďalším signálom môže byť zľaknutie pri vjazde do osvieteného tunela, obzvlášť v noci – poukazuje to na nedostatočné sústredenie a prípravu na zmenu situácie na vozovke. Okrem samotného mikrospánku predstavujú značné riziko tiež zmätené reakcie po prebudení, náhle zabrzdenie alebo prudká zmena smeru jazdy.

Podľa dopravných psychológov je každý vodič povinný počas jazdy sledovať príznaky spojené so znížením pozornosti a musí učiniť potrebné opatrenia k zabráneniu nebezpečia mikrospánku. Lekári neodporúčajú snažiť sa bojovať proti únave pitím kávy alebo energetických nápojov. Prinášajú iba krátkodobé povzbudenie, no potom spôsobujú útlm. Fajčenie v aute tiež nie je vhodné a predstavuje celý rad rizík. Odporúča sa prerušovať jazdu kažé 2 hodiny, teda častejšie než to vyplýva z povinností uvedených v zákone. Pomáha tiež strečing a vhodné sú aj mentolové žuvačky. Proti mikrospánku pomáha úprava povrchu vozovky, ktorá vydáva iný zvuk a vodičovi poskytuje nové vzruchy. Dnes už môžu mikrospánku predchádzať aj bezpečnostné systémy vo vozidle, ktoré vedia včas rozpoznať únavu vodiča a vyslať varovný signál.

Spánok ako príčina nástupu mikrospánku

Veľmi často naša pozornosť klesá hlavne kvôli tomu, že nášmu telu nedoprajeme dostatočnú regeneráciu pri spánku. Spánok je nevyhnutný pre život. Hoci po prebdení jednej noci naša výkonnosť výraznejšie neklesá, po dvoch až troch prebdených nociach už začínajú vznikať častejšie epizódy mikrospánku.

Pre kvalitnejší spánok by sme sa mali riadiť zásadami spánkovej hygieny:
- dodržiavať pravidelný čas zaspávania i prebúdzania (s odchýlkou 30 minút)
- posteľ využívať výlučne len pre spánok, neodporúča sa v posteli čítať, jesť alebo pozerať televízor
- obmedziť vplyv tzv. modrého svetla z obrazoviek
- pred spánkom sa vyhnúť mentálne namáhavej činnosti
- dobre vyvetrať miestnosť kde spíme a ak sa dá tak aj znížiť teplotu v miestnosti
- kvalitnejší spánok je v zatemnenej miestnosti
- alkohol a kofeín narušujú fyziologické striedanie fáz spánku, pričom takýto spánok neregeneruje organizmus; neodporúča sa požívanie kávy alebo alkoholu 4-6 hodín pred spánkom
- kvalitu a hĺbku spánku zlepšuje telesná námaha alebo sexuálna aktivita, nie však bezprostredne pred spánkom